Kooperasaun TL, Nova Zelándia ba Programa Mobilidade Laborál Hatudu Progresu Di’ak

Dili, 16 Abril 2025 (Média Democracia) – Governu Timor-Leste halo servisu kooperasaun ho Nova Zelándia liuhusi Sekretáriu Estadu ba Formasaun Profisionál no Empregu (SEFOPE), kona-ba programa Mobilidade Laborál hatudu katak progresu la’o di’ak hodi ba iha prosesu asina akordu.

Diretór Jerál ba Formasaun Profisionál no Empregu Carlito do Rosário Cabral haktuir kona-ba servisu hamutuk entre Timor-Leste ho Nova Zelándia la’o di’ak, dadaun ne’e halo hela preparasaun ba asina akordu.

“Agora iha prosesu preparasaun ba asina akordu entre nasaun rua, Timor-Leste ho Nova Zelándia liuhusi SEFOPE tuir planu fulan ida ne’e nia laran Sekretáriu Estadu rasik ho ekipa ida sei ba halo vizita ida Nova Zelándia molok asina akordu entre rai rua.” Dehan DJ Carlito ba jornalista sira hafoin abertura ba semináriu Reatualiza esbosu saláriu Mínimu iha salaun Novu Turismu Tersa ne’e (15/04/025)

Nia afirma, akordu ne’e hatudu katak progresu la’o di’ak tebes, nia fiar katak iha tempu badak Timor-Leste ho Nova Zelándia sei asina akordu refere hodi bele haruka Joven Timor-oan sira ne’ebé hakarak ba servisu iha Nova Zelándia.

Diretór ne’e informa, kona-ba kritéria selesaun ne’ebé atu haruka traballadór ba ne’e seidauk hatene los, maibé nia prosesu rekruta hanesan ho sistema Laborál Australia nian.

“Depois ita asina akordu mak deside, konforme nesesidade ka demanda merkadu iha ne’e, maibé téknikamente ita halo ona diskusaun entre pais rua, Nova Zelándia nia ekipa téknika ida mai iha Timor-Leste, ita halo diskusaun, ita aprezenta ita-nia preparasaun sira hotu ne’ebé liga ho mobilidade laborál ne’ebé ita aprezenta ba sira.” Nia informa

Tanba prosesu atu ba Nova Zelándia la dook husi prosesu ne’ebé dadaun ne’e Timor-Leste halo ho Australia, maibé teknikamente Nova Zelándia aseita ho prosesu sistema ne’ebé agora dadaun ita iha, maibé hein de’it akordu ne’e asina ita bele halo preparasaun hodi bele haruka joven sira tuir nesesidade merkadu iha Nova Zelándia.

Enkuantu Asina akordu ne’e ba iha área ne’ebé boot liu hanesan iha Agrikultura ninian ho tan área seluk ne’ebé prioridade ba agrikultura, embora númeru ne’e depende ba nesesidade kompaña nian.

“Númeru ema sira la temi maibé depende ba nesesidade, tanba kompaña iha ne’ebá la’ós kompaña ida de’it, depois asina akordu kada kompaña hato’o sira-nia nesesidade ne’e mai ita, ita-nia ema barak los iha sistema, ita bele fornese ita-nia ema sira ne’ebé foin dadauk halo preparativu ba iha Australia nomos nune’e ita sei fornese ba sira hodi halo prosesu.” Nia hakotu

Entretantu, Antes ne’e Sekretáriu Estadu ba Formasaun Profisionál no Empregu (SEFOPE), hamutuk ho Embaixadora Nova Zelandia ho nia delegasaun hala’o ona Sorumutk tan hodi informa fali rezultadu enkontru iha loron 18 fulan Fevereiru 2025, kona-ba kooperasaun ne’ebé nasaun rua sei hala’o.

Sekretária Estadu ba Formasaun Profisionál no Empregu (SEFOPE), Rogério Araújo Mendonça hateten, Sorumutuk ohin entre estadu Timor-Leste no Estadu Estadu Nova Zelandia hahú iha loron 18 to’o loron 21 fulan Fevereiru hatudu rezultadu pozitivu hodi hakat ba asina MOU.

“Husi sorumutk ne’ebé hahú iha loron 18 to’o mai ohin loron 21 ne’e iha rezultadu pozitivu tebes, primeiru atu hateten de’it katak, parte Embaixadora adianta uluk dehan sira update uluk, ho razaun sira balun ne’ebé hakarak atu simu ita-nia joven ba servisu iha Nova Zelandia.” Dehan Sekretáriu Estadu Rogério Mendonça ba jornalista sira hafoin sorumutuk ho Embaixadora Nova Zelandia ho nia delegasaun iha Edifísiu SEFOPE Caicoli, iha loron 21 Fevereiru 2025

Nia afirma joven sira la’ós atu ba servisu de’it maibé sira mós ba aprende no fila mai bele lori sira-nia rekursu ruma hodi kapasita sira-nia família, aumesmu tempu kontribui mós ekonomia iha nasaun Timor-Leste.

Nune’e Sekretáriu Estadu Formasaun Profisionál no Empregu hato’o ba públiku katak husi rezumu ida ne’e, parte Nova Zelándia hato’o ona “welcome for Timor-Leste” signifika katak sira prontu ona hodi simu joven Timor-Leste hodi ba servisu iha Nova Zelandia iha tinan ida ne’e.

Governante ne’e esplika liuhusi diskusaun ne’ebé iha entre parte Embaixadora ho ekipa asisti, nune’e SEFOPE sei ba iha Nova Zelandia iha loron 28 de Abril aumesmu tempu bele asina akordu refere.

“Ida ne’e kuandu asina ona MOU iha tinan ida ne’e ita bele prepara ona ita-nia joven sira hodi ba servisu iha ne’ebá, maibé ohin númeru embaixadora mós hateten katak ho faze ida ne’ebé primeiru signifika katak ba ho kondisoes ka númeru ne’ebé ki’ik la barak hanesan ho ita-nia espetativa ida dehan ba ho 1000 to’o 3000.” Nia esplika

Nia afirma hanesan uluk estabelese mós ho Austrália, ita ba ho 50 maibé fazeada, tanba sira mós sei halo kooperasaun ho empregu ka empregadór sira ne’ebé atu simu joven sira ne’e, entaun kuandu sira haree ona faze primeiru ho númeru ida ki’ik signifika katak númeru boot ne’e sei akontese hotu hanesan nasaun sira iha Ásia pasifik ne’ebé agora involve hotu iha programa RSM.

Reportajen : Estefania

Foto : Estefania

Tinggalkan Balasan

Alamat email Anda tidak akan dipublikasikan. Ruas yang wajib ditandai *